Skoč na obsah Skoč na menu

Pár myškienok pred tým, ako sa rozhodnete, či sa dáte zaočkovať

Bola vakcína proti Covid 19 vyvinutá príliš rýchlo?

  • Vývoj vakcíny sa stal celosvetovo absolútnou prioritou vo vedeckých aj farmaceutický kruhoch
  • Vývoj vakcíny vychádzal z dlhoročných výskumov samotných koronavírusov a technológia mRNA vakcíny nie je nič nové. Pri vývoji vakcíny proti Covid 19 sa nadviazalo najmä na výskum a vývoj vakcíny na ochorenie MERS
  • Do testovania vakcíny sa zapojil veľký počet testovacích centier, jednotlivé vedecké inštitúcie si navzájom zdielali vedecké dáta
  • Na výskum sa vyčlenili obrovské finančné zdroje- celosvetovo sa investovali miliardy dolárov
  • Jednotlivé fázy výskumu prebiehali paralelne, nečakalo sa na ukončenie jednej fázy, aby sa mohlo začať s ďalšou fázou. Pritom každá fáza spĺňala všetky požiadavky
  • Výsledky z testovania boli hodnotené priebežne, nečakali až na záverečnú správu, ako to býva bežne, Európska agentúra pre lieky začala skúmať výsledné údaje ešte predtým, ako ju spoločnosti požiadali o povolenie vakcíny
  • Urýchlili sa administratívne úkony- komisia napr. skrátila čas potrebný na postupy udelenia povolenia, minimalizovali sa požiadavky týkajúce sa označovania a balenia, umožnilo sa, aby preklady dokumentov do všetkých úradných jazykov prebehli až po udelení povolenia
  • V dôsledku pandémie bolo podstatne jednoduchšie nájsť dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili výskumu, pri vývoji vakcín na zriedkavejšie ochorenia práve nedostatok dobrovoľníkov môže výrazne spomaliť testovanie vakcíny
  • K stanoveniu účinnosti vakcíny je potrebné, aby testovaní boli vystavení vírusu v prirodzenom prostredí, čo u menej bežných ochorení môže trvať niekoľko rokov, avšak v dobe pandémie, keď je nákaza frekventovaná, ľudia sú vystavení vírusu v podstatne väčšej miere, takže sa v ďaleko kratšej dobe dokáže vyhodnotiť účinnosť vakcíny
  • Výroba začala ešte pred schválením vakcíny- finančne riskantný krok, ale ak bude vakcína bezpečná a schválená, bude to viesť k rýchlej distribúcii a záchrane životov.

Z toho jasne vyplýva, že aj keď vývoj niektorej vakcíny trvá 10 rokov, neznamená to, že je to preto, že sa u nej 10 rokov sledujú možné neskoré vedľajšie účinky!

 

Nežiadúce účinky vakcíny:

V období pandémie, keď denne umierajú u nás desiatky ľudí, je predsa nemysliteľné, aby sme čakali niekoľko rokov, či sa vyvinú nejaké neskoré následky po očkovaní. Prihliadnúc na fakt, že pri už existujúcich vakcínach, ktoré sú na trhu už dlhšie, nebolo nič také pozorované. Nežiadúce účinky sa objavia zväčša do pár dní. Medicína ide výrazne dopredu, rovnako ako aj technológie výroby liečiv. Za posledných pár rokov bolo vyvinutých veľké množstvo liekov, ktoré prešli štúdiami a začali sa používať, pri žiadnom sa nečakalo niekoľko rokov, či sa vyvinú nejaké neskoré následky , aj keď tá pravdepodobnosť je podstatne vyššia, keďže sa užívajú pravidelne a dlhodobo. 

Neviem, či sa niekto z Vás zamýšľa pri lieku, ktorý užíva, ako dlho je na trhu a ako dlho boli sledované neskoré nežiadúce účinky. A to hovorím o liekoch. Pri výživových doplnkoch, ktoré nespadajú pod zákon o lieku ale pod zákon o potravinách, nie sú potrebné žiadne klinické štúdie a výrobca nemusí deklarovať ani obsah, ani účinnosť daného lieku. Napriek tomu ich je na trhu nespočetné množstvo a nikto s tým nemá problém, dokonca ich preferuje
pred liekmi.

Jeden z príkladov, ktorý by som použila je liek Ivermektín, ktorý sa v poslednom období javí ako celkom účinný pri liečbe Covid 19. Doteraz sa úspešne používal vo veterinárnej praxi ako antiparazitikum. Doteraz neboli ukončené žiadne štúdie, na základe ktorých by bola dokázaná jednoznačná účinnosť, aby mohol byť liek odporúčaný na liečbu Covid 19. Napriek tomu, sa ho už dnes viacerí domáhajú. A nikomu nevadí, že je to nový, doteraz u ľudí neodskúšaný liek a nikto nevie garantovať, aké môže mať neskoré nežiadúce účinky. Tým nechcem povedať, aby sa nepoužíval, ak sa ukáže ako účinný, chcem tým poukázať na to,
že úvaha nad tým, čo je a čo nie je bezpečné je rôznorodá.

Vakcínou proti Covid 19, ktorá je už momentálne na trhu, boli zaočkované už milióny ľudí. Nežiadúce účinky, ktoré boli pozorované sú výnimočné, nezávažné a krátkodobé - kolaps, zvýšený tlak, lokálne reakcie a bolestivosť v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy.
Anafylaktický šok ( alergická reakcia), ktorý bol ojedinele spomínaný je síce život ohrozujúci stav, ktorý však vie byť v nemocničnom prostredí zvládnutý do pár minút ( preto sa odporúča počkať po očkovaní 15 min v čakárni). Myslím si, že ani antivaxeri momentálne s ničím iným neprišli. A zatiaľ, čo o nežiadúcich účinkoch vakcín tu polemizuje celá spoločnosť, málokto si uvedomuje mnohopočetné následky, ktoré sú zdokumentované po prekonaní samotného ochorenia Covid 19 ( tomu sa asi budem venovať niekedy nabudúce)


Ako funguje mRNA vakcína?

Čo je princípom vakcinácie? Vpraviť do organizmu vírus, príp. baktériu, ktorá u daného jedinca nevyvolá samotné ochorenie, ale vedie k imunitnej odpovedi. Takže, keď sa potom organizmus reálne stretne s vírusom, dokáže ho spoznať a naštartovať imunitu tak, aby ho zlikvidoval a nedošlo k samotnému ochoreniu. Klasicky sa používali celé vírusy, ktoré sa inaktivovali ( oslabili) a celé vpravili do organizmu, neskôr sa používali len časti vírusovej častice, dnes nové technológie použili len malú časť genetickej informácie vírusu

mRNA, ktorá je zodpovedná sa vytvorenie len malej časti vírusu, tzv. S-proteínu ( čo je len výbežok na povrchu častice vírusu) mRNA, ktorá je súčasťou vakcíny sa aplikuje do svalu, dostane sa do svalových buniek v mieste aplikácie a v cytoplazme sa na podklade jej genetickej informácie nasyntetizuje tzv. S-proteín vírusu. Ten sa uvoľní z bunky a imunitný systém ho rozpozná ako nepriateľa. B-lymfocyty vytvárajú protilátky a aktivizuje sa bunková imunita. V podstate prebieha rovnaká imunitná odpoveď ako pri samotnej infekcii.

Čo je dôležité, mRNA v svalovej bunke sa nevie dostať do jadra našej bunky a tým pádom nijako nemôže ovplyvniť našu genetickú informáciu. Do pár hodín je mRNA v cytoplazme svalovej bunky degradovaná a teda predstava, že po očkovaní cirkuluje v našom tele a môže spôsobiť dlhodobé následky je nereálna.

Rovnako je časom degradovaný aj S proteín, jediné, čo ostáva ako odkaz po vakcinácii je, že imunitný systém si pamätá a pri stretnutí s koronavírusom dokáže okamžite naštartovať imunitnú odpoveď a tvorbu pamäťových protilátok s cieľom zlikvidovať vírus.

 

Je výroba vakcíny farmabiznis?

Ak by farmaceutickým firmám išlo skutočne len o to, aby na pandémii zarobili, asi by logicky žiadnu vakcínu nevyvíjali. Náklady na lieky pri liečbe pacienta s Covid 19, mnohonásobne prevyšujú cenu vakcíny (konkrétne suma za vakcínu Pfizer je 12 eur) Keď spočítam, koľko stojí len podporná vitamínová liečba pre jedného v lekárni, dostanem sa k sume cca 30-40 eur. K tomu lieky od teploty, na kašeľ, kvapky do nosa, často antibiotiká...a to je len pacient, ktorý to zvláda ambulantne.

Ešte možno jedna aktuálna poznámka z mojej strany ako pediatra. Za posledné dni pozorujeme v ambulancii väčší výskyt detí s príznakmi koronavírusovej infekcie. Zatiaľ, čo predchádzajúce mesiace boli deti, ktoré boli v karanténe napr. s pozitívnym rodičom bez klinických prejavov, momentálne sa situácia zmenila. Predpokladáme , že to súvisí s novou mutáciou vírusu, o ktorej sa vie, že v podstatne väčšej miere postihuje deti. Netvrdím, že priebehy u detí sú obzvlášť závažné, ale tiež musíme brať do úvahy možné komplikácie a následky po prekonaní ochorenia. U detí sa jedná o tzv. PIMS – zápalový multisystémový
syndróm u detí ( ochorenie podobné Kawasakiho syndrómu), ktorý môže viesť k poškodeniu srdca až k cirkulačnému zlyhaniu.

Výskyt tohto syndrómu celosvetovo stúpa a viedol už niekoľkým úmrtiam detí nakazených koronavírusom. Keďže deti neboli zahrnuté do očkovacieho programu, jediné, čo ich dokáže ochrániť pred
vírusom je kolektívna imunita. Aj to je pre mňa ako pediatričku jeden z dôvodov, prečo by sa mala zaočkovať čo najväčšia časť populácie.

Koronavírus je medzi nami takmer rok, nezmizol, ani nezoslabol a stále rastie počet nakazených a hospitalizovaných pacientov. A doteraz NIČ nezabránilo jeho šíreniu. Konečné východisko z tejto situácie prináša JEDINE VAKCINÁCIA a je na nás, ako sa k tomu postavíme, každý sa môže rozhodnúť :
- Zaočkujem sa ?
- Infikujem sa?
- Spoľahnem sa na zodpovednosť iných a budem očakávať, že to, že sa zaočkujú ostatní ochráni aj mňa ?
Ja som si vybrala prvú možnosť a viedli ma k tomu najmä 3 dôvody:
1./ spoločenská zodpovednosť
2./ silné presvedčenie, že prekonanie samotného ochorenia a následky po ňom so sebou prinášajú omnoho väčšie riziká ako samotná vakcinácia
3./ chcem chrániť nielen seba, ale najmä svojich blízkych a mojich malých pacientov, ktorí zaočkovaní nebudú

9.1.2021 MUDr. Moravčíková Miroslava