Kedy je potrebné vyhľadať pomoc logopéda
- ak bolo dieťa po narodení označené za rizikové z hľadiska vývinu reči
- po druhom roku nemá potrebu komunikovať, nežiada o predmety, slová, ktoré dieťa tvorí, sú málo zrozumiteľné, často ich komolí (napr. kefa je tafa), alebo často tvorí slová len za pomoci samohlások (napr. auto je auo, sliepočka pipi je ii); používa menej ako 10 zrozumiteľných slov, netvorí žiadne dvojslovné kombinácie, alebo má neplynulosti v reči- zajakávanie, ktoré trvá viac ako 6 mesiacov a znepokojuje rodiča alebo dieťa
- po treťom roku netvorí jednoduché vety, nepoužíva žiadne predložky, má nesprávnu výslovnosť väčšiny hlások, má celkovo nezrozumiteľnú reč, má dieťa problémy opakovať dlhé slová
- po štvrtom roku má nesprávnu výslovnosť viacerých hlások (napr. l, r, sykavky), má malú slovnú zásobu
- po piatom roku pretrváva nesprávna výslovnosť hlások r a l
KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE
Predstavujú niekoľko postupov – stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Možno mnohé z nich už intuitívne používate. Pridajte k svojmu repertoáru ešte niekoľko stratégií a odmenou vám bude úsmev, nové slovo alebo aj dlhá veta z úst vášho dieťaťa. Veľa šťastia!
Povedzte si to z očí do očí
Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár – váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov. Okrem toho vaše dieťa bude mať pocit, že hovoríte „s ním“ ako s priateľom a nie „na neho“ ako na podriadeného
Počkajte ešte chvíľku
Ďalšia stratégia, čakanie, nie je ľahká, lebo dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta. Chcú dieťaťu pomôcť, a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, tak odpovedajú namiesto neho. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš. Nech urobíš čokoľvek, budem rešpektovať tvoj názor.“
Sledujte záujem dieťaťa
Záujem dieťaťa je východiskom ďalšej komunikačnej stratégie – nasledovanie záujmu dieťaťa. Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, jepravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky. Nasledovanie záujmu dieťaťa vám pomôže vyladiť sa s ním na rovnakú vlnovú dĺžku.
Opakovanie je matka múdrosti
Toto známe príslovie stopercentne platí pri rozvíjaní rečových schopností. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií je vytváranie rutín. Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok. To mu umožňuje aktívnejšie zapájanie sa do činnosti.
Vylaďte sa na správnu rečovú úroveň
Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň je možno jedna z najdôležitejších komunikačných stratégií vôbec. Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa. To znamená, že ak je dieťa v počiatočných vývinových štádiách a vie sa vyjadrovať len pomocou zvukov a gest, poskytujte mu len jednoduché slová. Ak je dieťa na úrovni jednoslovných viet, vy hovorte v dvojslovných spojeniach. Ak je dieťa na úrovni dvojslovných viet, používajte trojslovné vety.
Veľa rodičov rado opakuje po svojich deťoch maznavú alebo nesprávnu výslovnosť alebo nesprávne slovné spojenia. Je to také milé! Ak to však robíte neustále, posilňujete u dieťaťa nesprávne návyky. Radšej si tieto milé „výroky“ zapíšte do denníka, aby ste mohli na ne o pár rokov s láskou spomínať, ale dieťaťu poskytujte správny rečový vzor.
Ešte jedno dôležité upozornenie: vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr.„to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo (napr. „povedz to ešte raz!“)., keď bude na to vývinovo pripravené alebo motivované, zopakuje po vás slovo.
Napovedanie
Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Nápoveďou môže byť slovo, komentár alebo iná vhodná otázka.
Postup pri napovedaní:
1. Opíšte slovo, na ktoré si dieťa nevie spomenúť, povedzte, na čo sa napríklad používa.
2. Naznačte slovo gestom alebo pohybom.
3. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Napríklad je to autíčko alebo lopta?
Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Niekedy ich práve táto skutočnosť blokuje v rozprávaní.
Staňte sa komentátorom
Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí. Pozorujte ho a rozprávajte mu o tom, že sa kúpe, tancuje, tlieska a hrá, alebo o tom, ako sa teší na príchod otca domov.
Pomenúvanie
Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Je dôležité, aby ste dieťaťu
nové slová vysvetľovali. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným –hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Napríklad, ak učíte dieťa slovo pes, povedzte mu, že je to zviera, že je chlpaté a že robí „hav-hav“. Alebo ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte mu, že z neho pijeme, že sa môže rozbiť a že do neho nalievame džús. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách. Ukážte dieťaťu psa v knižke a na ulici. Nechajte dieťa ohmatať pohár, ukážte mu rôzne poháre. Dieťa si skúsenosťou upresňuje významy slov.
Stratégia rozvíjania konverzácie
Tieto stratégie pomôžu vášmu dieťaťu dlhšie zotrvať v spoločnej konverzácii. Sú určené hlavne pre deti na vyšších vývinových stupňoch, ktoré sa do konverzácie vedia zapojiť. Avšak používanie efektívnych otázok je vhodné aj pre deti na nižších vývinových stupňoch, ktoré nevedia odpovedať slovom alebo vetou. Používajte otázky len vtedy, ak naozaj očakávate
od dieťaťa odpoveď (či už na úrovni slov, gest, zvukov alebo pohybov). Nepýtajte sa otázky len preto, aby „nestála reč“.
Pokúste sa vyhnúť nasledujúcim otázkam, ktoré nedávajú dieťaťu možnosť zapojiť sa do úprimného rozhovoru a využiť už osvojené komunikačné schopnosti:
• otázkam, ktoré dieťa testujú, napr. Čo je to? Ako sa to povie? Aká je to farba? keď viete, že dieťa pozná odpoveď,
• otázkam, ktoré si samy odpovedajú, napr. Chceš čajík, však?,
• otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, napr. Čo robíš?, keď vidíme, čo dieťa robí,
• bombardujúcim otázkam, napr. Čo je to? Čo je to? Čo je to?,
• zle načasovaným otázkam, keď dieťa venuje pozornosť inej téme,
• častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie napr. Postavíme vežu? Ideme spať? Chceš sa hrať? Chceš čajík? Oblečieme pyžamo?
Skôr ako položíte dieťaťu otázku, popremýšľajte o nej. Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky sú otázky, ktoré pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore. Sú úprimné a primerané vývinovej úrovni dieťaťa.
Tu je niekoľko príkladov:
• otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, napr. Čo ďalej? Čo ak …?
• otázky ponúkajúce výber, napr. Chceš mlieko alebo kakao?
• otázky podporujúce myslenie dieťaťa, napr. Čo sa stalo? Ako to funguje?
• otázky interpretujúce zvedavosť, napr. Čo? Kto? Kde? Prečo? Ako?
• otázky týkajúce sa pocitov a názorov, napr. Čo si myslíš? Ako sa cítiš?
• otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď, napr. Čo urobíme z plastelíny?
• otvorené otázky, na ktoré dieťa môže odpovedať rôznymi spôsobmi, napr.
Čo chceš robiť? S čím sa zahráme? Koľko vody napustíme do vane?
MINITEST KOMUNIKAČNÉHO PARTNERA
Nasledujúci minitest vám pomôže odhaliť, akým ste efektívnym komunikačným partnerom. Pokúste sa rozhodnúť, či nasledujúce výroky na vás platia alebo nie.
- Pri spoločnom rozhovore alebo hre rozprávam viac ako dieťa.
- Zvyčajne som to ja, kto vyberá tému rozhovoru alebo hru.
- Často dieťa poučujem a učím ho pomenovať farby alebo počítať.
- Viem odhadnúť, čo dieťa v istých situáciách chce a preto to poviem alebo urobím za neho.
- Zvyčajne nečakám na odpoveď alebo reakciu dieťaťa, ale pomôžem mu.
- Pýtam sa dieťaťa veľa otázok, aby som ho vyprovokoval/a k reči. Opravujem výslovnosť dieťaťa.
- Dieťa často nemá záujem sa so mnou rozprávať alebo hrať.
- Dieťa nezahŕňam do každodenných rutín našej domácnosti, lebo by ma spomalilo.
Čím viac výrokov ste označili za nepravdivé, tým efektívnejší komunikačný partner ste pre svoje dieťa. Dúfame, že postupom času označíte viac a viac výrokov za nepravdivé. Držíme vám palce!
Zdroj: K. Horňáková, S. Kapalková, M. Mikulajová - Kniha o detskej reči