Časté komunikačné chyby rodičov

Každé dieťa má chvíle, keď je smutné, trápi sa, cíti sa neisté , nešťastné.
Sú to prirodzené, negatívne emócie, ktoré deti bežne zažívajú. Úlohou nás, rodičov, je naučiť deti tieto emócie spracovať a byť v takýchto situáciách pre ne oporou, vyjadriť im pochopenie a našu lásku.
Slová ako: „Nebuď taký smutný.“ „Nebuď ako dieťa.“ „Nie je dôvod sa báť.“ „Neplač, to nič nie je.“..nespôsobia, že sa dieťa bude cítiť lepšie. Naopak, skôr to preň môže byť signál, že jeho city vlastne nie sú dôležité – že nie je v poriadku byť smutný alebo nešťastný. Okrem toho, že dieťa zažíva „svoje trápenie“, zároveň cíti nepochopenie od svojich najbližších.
Dôležité je nájsť si čas ,vypočuť si dieťa a vyjadriť mu naše pochopenie. Dieťa nepoučujte, neodsudzujte, neklaďte mu zložité otázky. Viac ako popretie konkrétnych detských pocitov pomôže ich potvrdenie: „To je skutočne smutné, keď spolužiak hovorí, že už nechce byť tvoj kamarát.“ „Chápem, že ťa to trápi, ale som tu, a pomôžem ti.“
Tým, že pomenujete skutočné pocity, ktoré vaše dieťa má, učíte ho slová, ako vyjadriť samo seba, a zároveň mu ukazujete, čo to znamená byť empatický. Nakoniec bude možno menej plakať a viac vám opisovať, čo práve cíti.

MUDr. Miroslava Moravčíková, 15.6.2022