Imunitný systém sa začína vyvíjať už veľmi skoro, ešte v prenatálnom období, okolo 6.týždňa po počatí. Kľúčovú úlohu zohráva placenta, cez ktorú nastáva prenos protilátok z krvi matky do krvi plodu a ktoré chránia dieťatko po narodení. Plne očkovaná matka tak dokáže poskytnúť dieťaťu ochranu aj voči ochoreniam, proti ktorým bola očkovaná. Tento prenos sa deje najmä v posledných týždňoch gravidity, preto predčasne narodené deti , u
ktorých nestihlo dôjsť k prestupu protilátok, sú najviac zraniteľné.
Tieto protilátky sa však časom spotrebujú a okolo 6.mesiaca nastáva tzv. fyziologický imunitný deficit, stav, kedy má dieťa výrazne oslabenú imunitu. Dieťa už nemá protilátky od matky, a zároveň má nedostatočne vytvorené svoje protilátky.
Druhým zlomom vo vývoji imunity je nástup dieťaťa do kolektívu. Nárast chorobnosti v tomto období nie je nič neprirodzené ani neočakávané. Hlavný dôvod zvýšenej chorobnosti detí, ktoré po prvýkrát prišli do väčšieho kolektívu je ten, že doma sa pohybovali v stále rovnakej mikrobiálnej flóre a odrazu nastala veľká zmena. Časť dňa trávia v kolektíve, kde každé dieťa je veľmi pestrým zdrojom rôznych mikróbov. Na imunitu má vplyv aj prispôsobivosť dieťaťa. To, ktoré chodí do škôlky rado, teší sa na ňu, je podstatne menej choré ako škôlkar, ktorý zle psychicky znáša nástup do zariadenia. Stres totiž oslabuje imunitu. Deti často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky – umývanie rúk, smrkanie. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.
Tak, ako vyzrieva dieťa, vyzrieva aj jeho imunitný systém. A to tým, že sa opakovane stretáva s rôznymi infekciami, každé ochorenie buduje imunitnú skúsenosť a imunitnú pamäť. Dobrou správou je, že imunitná obrana sa postupne vybuduje a zdokonalí a chorobnosť detí postupne klesne. Imunita sa postupne formuje a svoju úplnú funkčnosť dosiahne až v období puberty.
V predškolskom období považujeme výskyt 6-8 infekcií horných dýchacích ciest, ktoré majú nekomplikovaný priebeh s dobrou odpoveďou na liečbu, za fyziologickú, čiže bežnú chorobnosť.
AKO VIEME PODPORIŤ IMUNITU U DETÍ?
Neexistuje žiadny zázračný sirup, ktorý by zaručil, že dieťa bude zdravé. Ja uprednosňujem prírodné prostriedky na ovplyvnenie imunity- predovšetkým prípravky s obsahom betaglukánu (imunoglukán), Kalobu, u starších detí zinok – tieto ja preferujem. Okrem nich možno použiť aj iné - probiotiká, bazu čiernu, propolis, cesnak, Cordyceps, hubu Reishi, kolostrum, echinaceu, rakytník, čaj lapacho, zázvor. Potom existuje skupina liekov, ktoré označujeme ako bakteriálne lyzáty, získavajú sa z tiel baktérií, ktoré sú najčastejšími pôvodcami infekcií u detí. Ich použitie už spadá do rúk lekára.
Pre správne fungovanie imunity je však oveľa dôležitejšia správna výživa, vylúčiť vplyv pasívneho fajčenia, dostatok spánku, pohybu na čerstvom vzduchu, psychická pohoda a dostatočná rekonva-lescencia po chorobe.
JE NUTNÉ DÁVAŤ DEŤOM VITAMÍNY?
Vitamíny v chemickej podobe (tzv. vitamínové suplementy z lekární), nemajú extra efekt v prevencii ochorení. Vysvetľuje sa to tým, že rastlinné potraviny obsahujú celý komplex antioxidantov (stovky až tisícky druhov), ktoré účinkujú synergicky, tzn. navzájom sa ich účinky potencujú. ( jeden antioxidant podporuje účinnosť iného) Je nemožné chemicky vyrobiť takýto kokteil bioaktívnych látok, preto sa stráca účinnosť chemicky vyrobených vitamínov. Odporúčam len špeciálne prípravky, ktoré sú vlastne výťažkom z ovocia.
Jediný vitamín, ktorý by v zimnom období mali všetci užívať je vitamín D. Je len v malej miere zastúpený v potravinách a získavame ho prevažne zo slnečného žiarenia, ktorého je v zimnom období málo. Vitamín D má v organizme dôležitú úlohu pri raste a stavbe kostí, ale jeho nedostatok tiež výrazným spôsobom oslabuje imunitu.
DO AKEJ MIERY VIEME IMUNITU OVPLYVNIŤ STRAVOU?
Odporúčam preferovať sezónne a domáce druhy ovocia a zeleniny, v zimných mesiacoch využívať ako zdroj vitamínov domáce mrazené ovocie, kvasenú kapustu, vyhýbať sa chemicky spracovaným potravinám
Ovocie a zelenina si v najväčšej miere uchovávajú svoje antioxidačné vlastnosti pri mrazení, sušení, naopak tepelnou úpravou sa ich obsah znižuje
Je známe, že ovocie má najvyššiu výživovú hodnotu, keď sa zbiera zrelé. Tropické ovocie sa prepravuje loďami cez more a vo všeobecnosti je zbierané nezrelé. Niektoré druhy ovocia sú veľmi náchylné na pokazenie, takže počas ich prepravy je potrebné ich dokonca ožiariť, či chemicky konzervovať. Následne sú uložené v dozrievacích skladoch ešte niekoľko dní, kým sa dostanú na pulty predajní. Tropické ovocie z obchodných reťazcov nemá tak plnohodnotný obsah živín ako sezónne ovocie.. V zimnom období možno použiť mrazené ovocie ( čučoriedky, jahody, ríbezle, maliny...) , možno ich pridať do jogurtov, ovocných kaší , tvarohu...Ovocie, to nie je iba jablko a banán. Rovnako je vhodné pridať do stravy orechy a rôzne druhy zeleniny.
KEDY JE VHODNÉ, ABY DIEŤA PO CHOROBE ZNOVU NASTÚPILO DO KOLEKTÍVU?
Dostatočná rekonvalescencia po chorobe je veľmi dôležitá. Tak, ako sa musí zotaviť organizmus, musí sa zotaviť aj imunitný systém. Ak dieťa predčasne vrátime do kolektívu, môže dôjsť k tomu, že na tento citlivý a zotavujúci sa terén nasadne ďalšia infekcia, ktorá ešte viac skomplikuje celý stav. Zároveň takéto dieťa môže byť ešte zdrojom infekcie pre ostatné deti. Dĺžka rekonvalescencie je dosť individuálna, ale v priemere okolo 7-10 dní.
Fyziologická - prirodzená chorobnosť:
1.- 5. rok života : 6 – 8 infekcií horných dýchacích ciest za rok
6.- 12. rok života : 2 – 4 infekcie horných dýchacích ciest za rok
Varovné ukazovatele pre vážnejšie poruchy imunity
- 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
- 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prinosových dutín za 12 mesiacov
- 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
- rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako jeden rok
- opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
- neprospievanie, chronická hnačka
- výskyt vrodenej poruchy imunity v rodine
Možnosti ovplyvnenia imunity dieťaťa
- racionálna životospráva- dostatok spánku, pestrá strava s dostatkom vitamínov
- primeraná pohybová aktivita
- predchádzanie stresu a psychická pohoda
- otužovanie, správne obliekanie
- užívanie vitamínu D v zimnom období
- odstránenie rizikových faktorov - najmä pasívne fajčenie, vylúčenie plesní...
- imunomodulačná liečba - prírodné a syntetické prípravky, ktoré podporujú a upravujú funkciu imunitného systému dieťaťa
- imunoglukán
- vitamín C, zinok
- baza čierna, aloe vera, propolis, cesnak, Cordyceps, huba Reishi, kolostrum, echinacea
- rakytník, čaj lapacho, oregánový olej, Kaloba, enzymoterapia- Wobenyzm
- bakteriálne lyzáty - Bronchovaxom, Luivac, Ribomunyl
- syntetický imunomodulátor - Isoprinosin
MOJE ODPORÚČANIE
Preventívne 2-3 týždne pred nástupom do kolektívu zahájime liečbu Imunoglukánom 1x denne (sirup alebo od 3-rokov kapsle, ktoré sa vysypú priamo do úst, alebo napr. na lyžičku s medom). Liečba pokračuje po dobu 3 mesiacov, potom nasleduje pauza 1-2 mesiace a pokračuje druhá 3-mesačná kúra imunoglukánom.
V prípade prvých príznakov choroby, alebo ak viete, že dieťa bolo v kontakte s chorým dieťaťom, v období epidémie
- zvýšime dávku imunoglukánu na dvojnásobok - ráno a večer
+ Kaloba , ktorá stimuluje imunitu a pôsobia protivírusovo - 3x denne podľa odporučeného dávkovania
+ zinok ( Zinkorot 25mg), u detí od 4 do 6 rokov 1/4tbl denne, 6-12rokov 0,5tbl.denne, nad 12rokov 1tbl denne
+ nakrájanú cibuľu zalejeme medom, necháme odstáť a šťavu podávame v priebehu dňa
+ kapucínka kvapky ( výťažok zo semien!),
+ zvýšiť príjem ovocia, najmä sezónneho, bobuľového s vysokým obsahom vitamínov..viď článok https://www.drmoravcikova.sk/vitaminy-v-boji-proti-chorobam/
+ zázvorový čaj s citrónom a medom ( staršie deti)
Zdroj: Imunita detí v predškolskom veku – praktická príručka pre rodičov
Recidivujúce infekcie dýchacích ciest a imunomodulácia u detí - MUDr. Jeseňák
Imunitný šlabikár - MUDr. Jeseňák