Skoč na obsah Skoč na menu

Ako sa vyznať v testoch na diagnostiku COVID 19?

Pokúsim sa Vám jednoducho popísať význam a najmä hodnotenie výsledkov jednotlivých testov v praxi z môjho pohľadu, ako pediatra.

Momentálne máme k dispozícii 3 druhy testov:

  1. PROTILÁTKOVÉ TESTY –  vyšetrujú sa z krvi.
    Tento test nedokazuje samotný vírus , ale imunitnú odpoveď organizmu, teda tvorbu protilátok. Po tom, ako sa vírus dostane do organizmu, usídli sa na sliznici nosohltanu. Tu sa aktivizuje tzv. slizničná imunita. Pokiaľ má jedinec dobrý stav imunity a pomerne malú vírusovú nálož, dokáže byť vírusová infekcia zlikvidovaná na úrovni sliznice a vírus sa ani nedostane do celého organizmu. Vírus tak nevyvolá celkovú imunitnú odpoveď a nemusí dôjsť vôbec k vytvoreniu protilátok. V takomto prípade je pacient infikovaný, často ani nemusí mať klinické príznaky, napriek tomu môže byť infekčný pre svoje okolie, PCR test má pozitívny, ( pretože vírus sa výterom zachytí) a test na protilátky je negatívny. 

    V prípade, že na zvládnutie infekcie nestačí slizničná imunita a vírus prekoná slizničnú bariéru, imunitný systém reaguje tvorbou protilátok. Tvorba protilátok však nastupuje neskôr, zväčša až na 10. – 12. deň a pravidelne prebieha pri ťažších stavoch s klinickými prejavmi. Tieto protilátky pretrvávajú v tele rôzne dlhú dobu, priemerne 3 mesiace a chránia nás pre opätovnou infekciou.
    Aký je z toho výstup?
    - Protilátkové testy z krvi nie sú vhodné na detekciu akútnej infekcie
    - Pozitivita protilátkového testu svedčí o prekonanej infekcii, avšak negativita nevylučuje prekonanie infekcie

  2. PCR  TESTY – vyšetrujú sa z výteru
    Pri tomto teste dokazujeme RNA ( čiže genetickú informáciu) vírusu.
    Je to veľmi citlivá metóda, ktorá dokáže zachytiť už veľmi malé množstvo vírusu, cca 2 molekuly. Je to spôsobené tým, že pri tejto metodike sa v jednotlivých cykloch vyšetrenia znásobuje signál vírusu a to až 40x. Práve z tohto dôvodu je možné zachytiť už veľmi malú vírusovú nálož. Čím menšie množstvo znásobení je potrebné k tomu, aby bol vírus detekovateľný, tým väčšie je množstvo vírusu vo vzorke. Keby sme vedeli z výsledku informáciu, koľko znásobení bolo potrebné k tomu, aby bol vírus zachytený, vedeli by sme na základe toho určiť, aká vysoká je vírusová nálož u daného jedinca a nakoľko je infekčný Výsledok však znie len pozit. alebo negat. Takže máme informáciu, že daný jedinec je infikovaný, ale nevieme, nakoľko je infekčný.

    PCR test je natoľko citlivý, že dokáže identifikovať aj tzv. zbytkovú RNA vírusu, ktorý je už mŕtvy a nerozmnožuje sa.
    Pri 1.vlne pandémie sa pacient považoval za vyliečeného až vtedy, keď mal kontrolný PCR test negat. Postupom času sa však tento postup prehodnotil. Dnes po rozsiahlych výskumoch vieme, že vírus je aktívny cca 10 dní, v tomto čase môže byť pacient infekčný. Z tohto dôvodu je odporúčaná 10- dňová karanténa a kontrolný PCR test už nie je potrebný ( v prípade, že pacient posledné 3 dni nemá klinické príznaky) Pri opakovaných PCR testoch totiž vychádzala opakovaná pozitivita, avšak zistilo sa, že PCR diagnostika síce zachytí RNA vírusu avšak vírus je už neaktívny a pacient tým pádom neinfekčný.
    Práve z tohto dôvodu považujem za nezmyselné, keď zamestnávateľ vyžaduje po Covid infekcii pri nástupe do zamestnania od zamestnanca negat PCR test. Ten môže byť ešte opakovane pozitívny, napriek tomu pacient už nie je infekčný. Preto dnes platí, že karanténa u pozitívneho jedinca je ukončená po 10 dňoch od pozitivity testu, pričom posledné 3 dni musí byť pacient bez klinických príznakov.
    Aký je z toho výstup?
    - Pozitivita PCR testu nám nič nehovorí o tom, nakoľko je pacient infekčný
    - Po infekcii Covid 19 nie je potrebný opakovaný test


  3. ANTIGÉNOVÉ  RÝCHLOTESTY – dokazujú bielkovinu vírusu
    Keďže pri tejto metodike na rozdiel od PCR diagnostiky nedochádza k zmnoženiu signálu, dokážeme ňou zachytiť pozitivitu len u pacienta, ktorý má pomerne vysokú vírusovú nálož, z čoho vyplýva, že je pomerne vysoko infekčný. V čase, keď vírusová nálož ešte len stúpa alebo už klesá, môže byť test negatívny. Jeho výhodou je rýchlosť a finančná nenáročnosť. 

    Po plošnom testovaní som mala v ambulancii pár pacientov, ktorým vyšiel PCR test pozit a Ag test negat. Keď som sa však cielene pýtala na anamnézu, zistila som, že klinické príznaky mali títo pacienti cca 7-10 dní dozadu. Z toho mne vyplýva, že pozitivita PCR testu nám mohla dokázať len zbytkovú RNA vírusu, preto bol Ag rýchlotest negat. Infekčnosť jedinca už bola nízka. Nemôžem však povedať, že v tomto prípade bol Ag rýchlotest falošne negatívny.
    Aký je z toho výstup?
    - Antigénové rýchlotesty sú vhodné na vyhľadávanie práve vysokoinfekčných jedincov, ktorí majú aktuálne vysokú vírusovú nálož
    - Z môjho pohľadu sú vhodné na rýchlu diferenciálnu diagnostiku u príznakového pacienta, ktorý má teplotu, kašeľ...s cieľom identifikovať pacienta s Covid 19 ( predpokladám, že práve tu budú mať svoj význam mobilné odberové miesta)

    Takže nie je také jednoduché vyhodnotiť, nakoľko sú PCR testy presné a Ag testy falošne negatívne. Je to zložitá problematika, ja osobne dávam tieto výsledky vždy do časového súvisu a klinickými príznakmi, resp. s kontaktom s infekčnou osobou.
    Najdôležitejšie z pohľadu vývoja pandémie však považujem zodpovednosť každého z nás, aby tí, ktorí sú infekční, úzke kontakty, resp. tí, ktorí majú nejaké respiračné alebo iné príznaky typické pre koronavírusovú infekciu, zostali doma a zabránili tak šíreniu vírusu v populácii. Verím, že to spolu takto zvládneme.

    9.11.2020 Dr. Moravčíková Miroslava