Skoč na obsah Skoč na menu

Pár myškienok pred tým, ako sa rozhodnete, či sa dáte zaočkovať


Je očkovanie experiment na ľuďoch?

 

Dokopy už bolo na celom svete podaných viac ako 2 miliardy dávok proti Covidu.

Dáta z očkovania ukazujú 95-percentnú účinnosť vakcíny  Pfizer/BioNTech sedem dní po podaní druhej dávky vakcíny. Dáta na SK k 29.5.2021:

Počet podaných dávok   cca                                 2 500 000 

počet nahlásených nežiadúcich účinkov                        5100  

počet závažných nežiadúcich účinkov                             344  ... 0,01% ( anafylaxia, výkyvy tlaku, prekolapsové stavy...)

počet úmrtí po vakcinácii                                                   3  (1x Pfizer, 1x Moderna, 1x Astra)

počet úmrtí na Covid                                                  2 375

počet infikovaných                                                 700 000

Dlhodobé vedľajšie účinky sú pri vakcínach raritný jav, pri žiadnej z 82 vakcín doteraz registrovaných v SR nedošlo k spätnej deregistrácii kvôli neskôr sa objavujúcim vedľajším účinkom. V období pandémie, keď denne umierajú u nás desiatky ľudí, je predsa nemysliteľné, aby sme čakali niekoľko rokov, či sa vyvinú nejaké neskoré následky po očkovaní.

Medicína ide výrazne dopredu, rovnako ako aj technológie výroby liečiv. Za posledných pár rokov bolo vyvinutých veľké množstvo liekov, ktoré prešli štúdiami a začali sa používať, pri žiadnom sa nečakalo niekoľko rokov, či sa vyvinú nejaké neskoré následky , aj keď tá pravdepodobnosť je podstatne vyššia, keďže sa užívajú pravidelne a dlhodobo.

Rôzne mRNA vakcíny sa na dobrovoľníkoch testujú posledné 3 roky, nie je známy žiadny prípad dlhodobých vedľajších účinkov.

Osobne za oveľa väčší experiment považujem samotné prekonanie ochorenia Covid 19.  Zatiaľ, čo o nežiadúcich účinkoch vakcín tu polemizuje celá spoločnosť, málokto si uvedomuje mnohopočetné následky, ktoré sú zdokumentované po prekonaní samotného ochorenia Covid 19.

Podľa štúdie publikovanej v Lancete, až 76% hospitalizovaných s Covidom má pretrvávajúce príznaky aj 6 mesiacov po preliečení. U detí sú postkovidové následky podľa talianskej štúdie popisované u cca 50% detí. Najnovší výskum uverejnený v časopise Lancet ponúka najrozsiahlejší pohľad na to, že infekčné ochorenie COVID-19 súvisí s rozvojom viacerých neurologických a neuropsychiatrických ochorení. – frekvencia výskytu neurologického alebo psychiatrického ochorenia v 6 mesačnom okne po prekonaní COVID-19 bola na úrovni 33%. Ešte horšie na tom bola skupina, ktorá prekonala ťažký COVID  V tejto skupine až takmer polovica (46%) ľudí dostala diagnózu nejakého neurologického alebo psychiatrického ochorenia.

Covid 19 je ochorenie veľmi variabilné, s množstvom komplikácii a následkov po prekonaní. Samotný vírus má najväčšiu schopnosť vyvolať autoimunitné ochorenie, už dnes sú informácie o tom, že vo VB počas epidémie stúpol u detí výskyt cukrovky o 80%.

 

Bola vakcína proti Covid 19 vyvinutá príliš rýchlo?

  • Vývoj vakcíny sa stal celosvetovo absolútnou prioritou vo vedeckých aj farmaceutický kruhoch
  • Vývoj vakcíny vychádzal z dlhoročných výskumov samotných koronavírusov a technológia mRNA vakcíny nie je nič nové. Pri vývoji vakcíny proti Covid 19 sa nadviazalo najmä na výskum a vývoj vakcíny na ochorenie MERS
  • Do testovania vakcíny sa zapojil veľký počet testovacích centier, jednotlivé vedecké inštitúcie si navzájom zdielali vedecké dáta
  • Na výskum sa vyčlenili obrovské finančné zdroje- celosvetovo sa investovali miliardy dolárov
  • Jednotlivé fázy výskumu prebiehali paralelne, nečakalo sa na ukončenie jednej fázy, aby sa mohlo začať s ďalšou fázou. Pritom každá fáza spĺňala všetky požiadavky
  • Výsledky z testovania boli hodnotené priebežne, nečakali až na záverečnú správu, ako to býva bežne, Európska agentúra pre lieky začala skúmať výsledné údaje ešte predtým, ako ju spoločnosti požiadali o povolenie vakcíny
  • Urýchlili sa administratívne úkony- komisia napr. skrátila čas potrebný na postupy udelenia povolenia, minimalizovali sa požiadavky týkajúce sa označovania a balenia, umožnilo sa, aby preklady dokumentov do všetkých úradných jazykov prebehli až po udelení povolenia
  • V dôsledku pandémie bolo podstatne jednoduchšie nájsť dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili výskumu, pri vývoji vakcín na zriedkavejšie ochorenia práve nedostatok dobrovoľníkov môže výrazne spomaliť testovanie vakcíny
  • K stanoveniu účinnosti vakcíny je potrebné, aby testovaní boli vystavení vírusu v prirodzenom prostredí, čo u menej bežných ochorení môže trvať niekoľko rokov, avšak v dobe pandémie, keď je nákaza frekventovaná, ľudia sú vystavení vírusu v podstatne väčšej miere, takže sa v ďaleko kratšej dobe dokáže vyhodnotiť účinnosť vakcíny
  • Výroba začala ešte pred schválením vakcíny- finančne riskantný krok, ale ak bude vakcína bezpečná a schválená, bude to viesť k rýchlej distribúcii a záchrane životov.

Z toho jasne vyplýva, že aj keď vývoj niektorej vakcíny trvá 10 rokov, neznamená to, že je to preto, že sa u nej 10 rokov sledujú možné neskoré vedľajšie účinky!

Neviem, či sa niekto z Vás zamýšľa pri lieku, ktorý užíva, ako dlho je na trhu a ako dlho boli sledované neskoré nežiadúce účinky. A to hovorím o liekoch. Pri výživových doplnkoch, ktoré nespadajú pod zákon o lieku ale pod zákon o potravinách, nie sú potrebné ŽIADNE klinické štúdie a výrobca nemusí deklarovať ani obsah, ani účinnosť daného lieku. Napriek tomu ich je na trhu nespočetné množstvo a nikto s tým nemá problém, dokonca ich preferuje pred liekmi.

Jeden z príkladov, ktorý by som použila je liek Ivermektín, ktorý sa v poslednom období javil ako celkom účinný pri liečbe Covid 19. Doteraz sa úspešne používal vo veterinárnej praxi ako antiparazitikum. Doteraz neboli ukončené žiadne štúdie, na základe ktorých by bola dokázaná jednoznačná účinnosť, aby mohol byť liek odporúčaný na liečbu Covid 19. Napriek tomu, sa ho už dnes viacerí domáhajú. A nikomu nevadí, že je to nový, doteraz u ľudí neodskúšaný liek a nikto nevie garantovať, aké môže mať neskoré nežiadúce účinky. Tým nechcem povedať, aby sa nepoužíval, AK sa ukáže ako účinný, chcem tým poukázať na to, že úvaha nad tým, čo je a čo nie je bezpečné je rôznorodá.

Možno by som ešte upozornila na to, že s modernou dobou prichádza aj veľa iných nových technológii, liekov, potravín...neviem, či sa niekto tak dôkladne zamýšľa, aký dôsledok na náš zdravotný stav bude mať za pár rokov používanie mobilných telefónov, ktoré  dávajú rodičia do rúk už aj najmenším deťom , veľké množstvo priemyselne spracovaných potravín...chémia je dnes všade, nielen vo vakcíne.

 

Je výroba vakcíny farmabiznis?

Ak by farmaceutickým firmám išlo skutočne len o to, aby na pandémii zarobili, asi by logicky žiadnu vakcínu nevyvíjali. Náklady na lieky pri liečbe pacienta s Covid 19, mnohonásobne prevyšujú cenu vakcíny (konkrétne suma za vakcínu Pfizer je 12 eur) Keď spočítam, koľko stojí len podporná vitamínová liečba pre jedného v lekárni, dostanem sa k sume cca 30-40 eur. K tomu lieky od teploty, na kašeľ, kvapky do nosa, často antibiotiká...a to je len pacient, ktorý to zvláda ambulantne.

 

Je zaočkovaný človek nebezpečný pre svoje okolie?

 

Po tom, čo sa začala vakcinácia začiatkom roka bolo v úvode jasné, že vakcína chráni pred ochorením Covid 19 na cca 94-96%. Neboli však dostupné údaje o tom, či očkovanie chráni aj pred asymptomatickým nosičstvom, teda či zaočkovaný nemôže prenášať vírus ďalej. Nikto však nikdy nepovedal, že zaočkovaný je nosičom, len sa to nevedelo !!! Toto sa začalo sledovať po masívnej vakcinácii a koncom mája boli zverejnené štúdie, najväčšia štúdia je  z Izraela a poukazuje na dramatické zníženie asymptomatickej infekcie u plne očkovaných osôb až o 94%. Postvakcinačná munita voči Covid 19 je komplexná, v rámci slizničnej imunity už na slizniciach v dôsledku tzv slizničných protilátok nastane likvidácia vírusu v prípade, že na mňa prenesie vírus pozitívna osoba. Očkovaním teda chránim seba aj svoje okolie. Treba si uvedomiť, že to, že niečo nie je 100%-tné neznamená, že je neúčinné!!!

 

Na  sociálnych sietiach sa objavili videá od rôznych „ odborníkov“, kde poukazujú na to, že očkovaný jedinec po vakcinácii produkuje S-proteín, ktorý môže prenášať na svoje okolie a následne tým môže spôsobiť ťažkosti u nezaočkovaných. Neexistuje žiadny mechanizmus, ako by došlo k prenosu S proteínu na iného jedinca a ak by to tak aj bolo, S proteín nedokáže vyvolať žiadne ochorenie, keďže sa jedná len o výbežok bunkovej steny vírusu, ktorý nemá žiadnu schopnosť delenia v ľudskej bunke. Táto teória nie je založená na žiadnych odborných argumentoch.

 

Môže očkovanie proti Covid 19 spôsobiť neplodnosť ?

Pri štúdiu tejto problematiky som zisťovala aj názor kolegov gynekológov a špecialistov na reprodukčnú medicínu.

Argument tejto poplašnej správy stojí na predstave, že vakcína obsahuje mRNA, ktorá kóduje tvorbu S-proteínu, ktorá má časť bielkoviny podobnú s tzv. proteínom zvaným syncytín-1. Ten  je dôležitý pre vývoj ľudskej placenty u žien, čo z neho robí nevyhnutný predpoklad úspešného tehotenstva.  Očkovanie by podľa tejto teórie teda mohlo spôsobiť, že protilátky, ktoré sa vytvoria proti S-proteínu vírusu, budú reagovať aj proti tomuto  syncytín 1 proteínu, čo by zabránilo tvorbe placenty a zvýšilo by tak riziko neúspešného tehotenstva.

Treba k povedať dve veci:

To, že dve rozličné bielkoviny majú nejakú časť rovnakú je úplne bežný jav a neznamená to, že sú zhodné.

Ak by vakcína COVID-19 mohla naozaj spôsobiť neplodnosť tak, ako to popisuje logika tohto argumentu, znamenalo by to, že by neplodnosť u žien muselo v prvom rade spôsobovať aj samotné ochorenie COVID-19, keďže koronavírus obsahuje úplne identický S-proteín, ako sa vytvára pri imunitnej odpovedi po vakcinácii. O tom však dodnes neexistujú žiadne známe dôkazy. Okrem toho už v štúdiách pri vývoji vakcín v niekoľkých prípadoch došlo k tomu, že žena otehotnela po zaočkovaní. Obava z vzniku neplodnosti po vakcinácii je teda úplne neopodstatnená.

V odbornej literatúre sa začínajú objavovať seriózne vedecké práce, ktoré zistili súvislosť medzi ochorením a poškodením semenníkov a teda aj tvorbou spermií. V prestížnom časopise Human Reproduction vyšla štúdia, ktorá analyzovala spermie u mužov po prekonaní COVID-19. Vyšlo im, že štvrtina mužov, ktorí prekonali toto ochorenie, mali vážne poškodenú spermiogenézu – čiže proces, pri ktorom vznikajú spermie. Podobné výsledky priniesla aj štúdia v časopise Reproduction.

 
Ako funguje mRNA vakcína, môže vakcína zmeniť DNA?

Čo je princípom vakcinácie? Vpraviť do organizmu vírus, príp. baktériu, ktorá u daného jedinca nevyvolá samotné ochorenie, ale vedie k imunitnej odpovedi. Takže, keď sa potom organizmus reálne stretne s vírusom, dokáže ho spoznať a naštartovať imunitu tak, aby ho zlikvidoval a nedošlo k samotnému ochoreniu. Klasicky sa používali celé vírusy, ktoré sa inaktivovali ( oslabili) a celé vpravili do organizmu, neskôr sa používali len časti vírusovej častice, dnes nové technológie použili len malú časť genetickej informácie vírusu

mRNA, ktorá je zodpovedná sa vytvorenie len malej časti vírusu, tzv. S-proteínu ( čo je len výbežok na povrchu častice vírusu) mRNA, ktorá je súčasťou vakcíny sa aplikuje do svalu, dostane sa do svalových buniek v mieste aplikácie a v cytoplazme sa na podklade jej genetickej informácie nasyntetizuje tzv. S-proteín vírusu. Ten sa uvoľní z bunky a imunitný systém ho rozpozná ako nepriateľa. B-lymfocyty vytvárajú protilátky a aktivizuje sa bunková imunita. V podstate prebieha rovnaká imunitná odpoveď ako pri samotnej infekcii.

Čo je dôležité, mRNA v svalovej bunke sa nevie dostať do jadra našej bunky a tým pádom nijako nemôže ovplyvniť našu genetickú informáciu. Do pár hodín je mRNA v cytoplazme svalovej bunky degradovaná a teda predstava, že po očkovaní cirkuluje v našom tele a môže spôsobiť dlhodobé následky je nereálna.

Rovnako je časom degradovaný aj S proteín, jediné, čo ostáva ako odkaz po vakcinácii je, že imunitný systém si pamätá a pri stretnutí s koronavírusom dokáže okamžite naštartovať imunitnú odpoveď a tvorbu pamäťových protilátok s cieľom zlikvidovať vírus.

 

Bude potrebné preočkovanie 3.dávkou vakcíny ?

To, či bude potrebné s časovým odstupom preočkovanie 3.dávkou vakcíny je zatiaľ otvorené. Sú ochorenia, po ktorých si jedinec vytvorí celoživotnú imunitu, napr. kiahne. U väčšiny je však imunita len dočasná a postupne klesá a k takýmto ochoreniam patrí okrem ochorení ako chrípka, angína... aj Covid 19. Keďže je zrejmé, že aj po prekonaní ochorenia imunita postupne odoznieva, dá sa predpokladať, že ani po očkovaní nebude trvalá. Neustále sa tieto parametre sledujú, zatiaľ prešlo pol roka od zahájenia vakcinácie a imunita je dostatočná, ak sa však ukáže, že začne klesať, bude potrebné preočkovanie, kedy, zatiaľ nevieme povedať. Osobne potrebu preočkovania vnímam ako normálnu vec, tak ako po 3-5 rokoch musíme preočkovať napr. aj kliešťovú encefalitídu.

Koronavírus je medzi nami vyše roka, nezmizol,  a doteraz NIČ nezabránilo jeho šíreniu. Konečné východisko z tejto situácie prináša JEDINE VAKCINÁCIA a je na nás, ako sa k tomu postavíme, každý sa môže rozhodnúť :
- Zaočkujem sa ?
- Infikujem sa?
- Spoľahnem sa na zodpovednosť iných a budem očakávať, že to, že sa zaočkujú ostatní ochráni aj mňa ?
Ja som si vybrala prvú možnosť a viedli ma k tomu najmä 3 dôvody:
1./ spoločenská zodpovednosť
2./ silné presvedčenie, že prekonanie samotného ochorenia a následky po ňom so sebou prinášajú omnoho väčšie riziká ako samotná vakcinácia
3./ chcem chrániť nielen seba, ale najmä svojich blízkych a mojich malých pacientov, ktorí zaočkovaní nebudú

14.06.2021 MUDr. Moravčíková Miroslava